Odhadovaný čas čítania: 11 minút
V článku sa dozvieš:
- prečo sme k vlastnej tvári často oveľa kritickejší ako k tváram ostatných,
- kde je hranica medzi zdravou starostlivosťou o seba a neustálou potrebou niečo na sebe opravovať,
- ako sociálne siete a tlak na dokonalosť ovplyvňujú naše vnímanie vlastného vzhľadu,
- ako sa stres a emócie môžu prejavovať napätím v tvári,
- prečo môže mať vedomý dotyk a pravidelný čas pre seba význam aj pre našu psychiku,
- či môže byť starostlivosť o tvár súčasťou psychohygieny a prečo niekedy nemusíme meniť svoju tvár, ale spôsob, akým sa na ňu pozeráme.
Úvod Barbory
Čím dlhšie pracujem s našimi tváričkami vo FACE WORKOUT STUDIO, tým viac si uvedomujem jednu vec. Vieme byť na seba neuveriteľne prísne.
Vidím to počas osobných rozhovorov v štúdiách, ale ukazujú nám to aj dáta a spätná väzba od našich klientiek. Ženy mi hovoria o veciach, ktoré na svojej tvári nemajú rady, čo by chceli zmeniť, čoho sa boja alebo čo na sebe vidia ako prvé, keď sa pozrú do zrkadla. A veľakrát mi je to úprimne ľúto. Pretože ja sa na ne pozerám a vidím krásne, zaujímavé a úplne jedinečné ženy. Ony sa však na seba často pozerajú úplne inými očami.
Samozrejme, nevzniká to vo vákuu. To, ako vnímame svoj vzhľad, formuje spoločnosť, sociálne siete, výchova, skúsenosti aj predstavy o tom, ako by sme „mali“ vyzerať. A začala som rozmýšľať nad tým, čo s nami robí, keď sa na svoju tvár pozeráme každý deň tak kriticky. Kde končí zdravá starostlivosť o seba a začína pocit, že na sebe musíme stále niečo opravovať?
FACE WORKOUT som vždy vnímala ako oveľa viac než len spôsob, ako pracovať s tvárovými svalmi, fasciami a pohybom tváre. Je to zároveň chvíľa, keď sa zastavíš. Niekto sa tvojej tváre vedome dotýka, uvoľňuješ napätie a na určitý čas nemusíš nič robiť. A pri domácom tréningu zase venuješ pár minút sama sebe a svojej tvári. Myslím si, že práve psychologická a psychosomatická stránka takejto starostlivosti zostáva často úplne v úzadí.
A keďže v tomto už nechcem hovoriť iba zo svojej osobnej skúsenosti, prizvala som si niekoho, kto sa na túto tému dokáže pozrieť odborne.
V spolupráci s KSEBE sme preto pripravili rozhovor s psychologičkou PhDr. Naďou Dudovou, MBA. Rozprávali sme sa o tom, prečo sme k vlastnej tvári často oveľa kritickejší ako k ostatným, čo s nami robí pohľad do zrkadla, o sociálnych sieťach a estetických zákrokoch, ale aj o dotyku, strese, napätí v tvári a o tom, či môže byť pravidelná starostlivosť o seba aj formou psychohygieny.
A možno najdôležitejšia otázka celého rozhovoru znie: Čo ak problém nie je v tom, ako naša tvár vyzerá, ale v tom, ako sa na ňu pozeráme?
VZŤAH K VLASTNEJ TVÁRI
Prečo sme k vlastnej tvári často kritickejší ako k tváram ostatných ľudí?
“Pretože ju vidíme každý deň a prirodzene si viac všímame jej nedostatky než celkový dojem. Naše hodnotenie je zároveň ovplyvnené skúsenosťami, sebahodnotením a tým, aké posolstvá sme o svojom vzhľade dostávali počas života. Významnú úlohu zohrávaju automatické negatívne myšlienky a skreslené vnímanie vlastného vzhľadu. “
Čo sa deje v našej psychike, keď sa na seba pozeráme do zrkadla?
“Tvár často odráža náš vnútorný vzťah k sebe, nielen objektívnu realitu. Keď sa pozeráme do zrkadla, nevidíme len svoju tvár, ale často aj predstavy, emócie a hodnotenia, ktoré máme o sebe. To, čo si všimneme ako prvé, býva ovplyvnené našou aktuálnou náladou aj životnými skúsenosťami.”
Môže to, ako vnímame svoju tvár, ovplyvňovať naše sebavedomie alebo každodenné fungovanie?
“Ak svoju tvár dlhodobo vnímame negatívne, môže to oslabovať sebavedomie, zvyšovať neistotu a ovplyvňovať správanie v sociálnych situáciách. Naopak, prijatie vlastného vzhľadu býva spojené s väčšou psychickou pohodou a prirodzenejším fungovaním v každodennom živote.”
Existuje hranica medzi zdravou starostlivosťou o svoj vzhľad a posadnutosťou? Ako ju vieme identifikovať?
“Zdravá starostlivosť o vzhľad vychádza z potreby cítiť sa dobre vo vlastnom tele, nie z neustálej snahy odstrániť domnelé nedostatky. Hranica sa posúva vtedy, keď vzhľad začne určovať našu hodnotu alebo ovplyvňovať rozhodnutia, vzťahy či každodenné fungovanie. Varovným signálom je, ak človek venuje svojmu vzhľadu veľa času, opakovane hľadá uistenie alebo sa vyhýba situáciám zo strachu, ako bude pôsobiť na ostatných. Dôležitou otázkou preto nie je, koľko pozornosti venujeme svojmu vzhľadu, ale či nám táto pozornosť prináša väčšiu slobodu, alebo nás naopak začína obmedzovať.“
Ako spoznať, že sa na svoju tvár pozeráme príliš kriticky?
“Príliš kritický pohľad na vlastnú tvár sa prejavuje tým, že človek venuje neprimeranú pozornosť drobným nedokonalostiam, ktoré si okolie často vôbec nevšíma. Bežné je aj to, že pozitívne stránky svojho vzhľadu prehliada a sústreďuje sa takmer výlučne na to, čo považuje za problém. Takéto hodnotenie býva sprevádzané pocitmi hanby, neistoty alebo presvedčením, že vzhľad rozhoduje o vlastnej hodnote. Ak tieto myšlienky ovplyvňujú náladu, vzťahy alebo každodenné fungovanie, je vhodné spozornieť a skúsiť sa na seba pozrieť s väčšou láskavosťou a odstupom.”
Je prirodzené chcieť vyzerať mladšie? Kedy je to zdravá motivácia a kedy už môže signalizovať hlbšiu nespokojnosť so sebou?
“Je prirodzené chcieť vyzerať mladšie, pretože starnutie nám pripomína plynutie času, zmeny v živote aj vlastnú zraniteľnosť. Zdravá motivácia vychádza z túžby cítiť sa sviežo, upravene a v súlade s tým, ako sa človek vnútorne cíti. O hlbšej nespokojnosti môžeme hovoriť vtedy, keď sa snaha zachovať mladý vzhľad stáva spôsobom, ako uniknúť strachu zo starnutia, zo straty príťažlivosti alebo z prijatia prirodzených životných zmien. Ak ani opakované úpravy vzhľadu neprinášajú dlhodobý pocit spokojnosti, problém zvyčajne nespočíva v tvári, ale v emóciách, ktoré sa s ňou spájajú.“
STAROSTLIVOSŤ O SEBA AKO PSYCHOLOGICKÁ POMÔCKA
Prečo nám pravidelné rituály starostlivosti často robia psychicky dobre?
“Pravidelné rituály starostlivosti vytvárajú pocit stability a predvídateľnosti, čo má upokojujúci účinok na psychiku. Keď si vedome venujeme čas, vysielame sami sebe signál, že naše potreby sú dôležité a zaslúžia si pozornosť. Takéto chvíle nás zároveň prirodzene spomaľujú a vracajú do prítomného okamihu, čím znižujú napätie a psychické preťaženie. Ak starostlivosť o seba nevychádza z tlaku na dokonalosť, ale z rešpektu k sebe, môže byť účinným spôsobom, ako podporovať duševnú pohodu..“
Má vedomý dotyk vlastnej tváre nejaký psychologický význam?
“Dotyk vlastnej tváre môže byť spôsobom, ako nadviazať vedomejší kontakt so sebou samým. V bežnom živote sme zvyknutí svoju tvár najmä hodnotiť, opravovať alebo porovnávať, no len zriedkavo ju vnímame s prijatím a zvedavosťou. Keď sa dotyk stane vedomým aktom starostlivosti, mení sa aj spôsob, akým k sebe pristupujeme – od kontroly k rešpektu.”
Môže byť starostlivosť o tvár formou psychohygieny?
“Starostlivosť o tvár predstavuje chvíľu, keď sa človek prestane sústreďovať na požiadavky okolia a obráti pozornosť k vlastnému vnútornému svetu. V psychologickom zmysle ide o malý akt sebazáujmu, ktorý posilňuje vedomie, že si zaslúžime čas, pozornosť a starostlivosť aj bez toho, aby sme si ich museli najprv „zaslúžiť“ výkonom. Práve pravidelné drobné gestá voči sebe často vytvárajú pevnejší základ psychickej odolnosti.”
Prečo máme po masáži alebo FACE WORKOUTe často pocit väčšieho pokoja?
“Príjemný dotyk dáva nervovému systému signál, že sme v bezpečí a nemusíme zostať v stave neustálej ostražitosti. Telo postupne uvoľňuje napätie a psychika na to prirodzene nadväzuje pocitom pokoja a úľavy. Dotyk zároveň napĺňa jednu zo základných ľudských potrieb – potrebu byť láskavo v kontakte, či už s druhým človekom alebo so sebou samým.”
Aký význam má pre psychiku to, že si počas dňa vedome vyhradíme čas len pre seba?
“Čas pre seba vytvára priestor, v ktorom človek nemusí plniť žiadnu rolu ani očakávania okolia. Práve v takýchto chvíľach sa obnovuje vnútorná rovnováha a psychika má možnosť spracovať každodenné zážitky. Pravidelnosť je pritom dôležitejšia než dĺžka – aj niekoľko vedomých minút denne môže mať významný psychologický efekt.“
TVÁR A EMÓCIE
Dokážeme nosiť stres doslova vo svojej tvári?
“Dlhodobý stres sa často odráža vo výraze tváre, napätí mimických svalov aj v spôsobe, akým sa človek pozerá na svoje okolie. Tvár je prirodzeným zrkadlom nášho vnútorného prežívania. Často prezradí únavu, napätie či smútok skôr, než o nich začneme hovoriť”
Môžu sa emócie alebo dlhodobý stres prejavovať napätím v sánke, čele či okolí očí?
“Emócie sa často ukladajú do svalového napätia v oblasti sánky, čela a okolia očí. Mnohí ľudia si ani neuvedomujú, že zvierajú zuby, mračia sa alebo majú neustále stiahnuté svaly tváre. Ak napätie pretrváva, môže viesť k bolestiam hlavy, únave alebo pocitu stuhnutosti. Telo a tvár tak niekedy vyjadruje to, na čo psychika zatiaľ nenašla slová.”
Prečo si mnohí ľudia ani neuvedomujú, že majú tvár neustále v napätí?
“Napätie sa často vytvára postupne, takže si naň mozog zvykne a začne ho vnímať ako normálny stav. Mnohí ľudia sú navyše počas dňa sústredení na výkon a vonkajšie povinnosti, nie na signály vlastného tela a aj tváre. Až keď sa na chvíľu zastavia alebo napätie ustúpi, uvedomia si, akú záťaž v sebe dlhodobo niesli.”
Môže vedomá práca s tvárou ovplyvniť aj to, ako sa cítime celkovo?
“Tvár je úzko prepojená s nervovým systémom, preto jej vedomé uvoľnenie môže vyslať telu signál, že už nie je potrebné zostať v neustálom napätí. Často sa následne zmení nielen telesný pocit, ale aj prežívanie – človek sa cíti pokojnejší, prítomnejší a ľahšie sa mu dýcha aj premýšľa.”
Existuje spojenie medzi výrazom tváre a našou náladou?
“Áno, spojenie funguje oboma smermi. Naša nálada ovplyvňuje výraz tváre, ale aj výraz tváre môže spätne ovplyvniť to, ako sa cítime. Keď vedome uvoľníme mimiku alebo sa prirodzene usmejeme, mozog dostáva signály, ktoré môžu podporiť pocit väčšieho pokoja a psychickej pohody.”
SOCIÁLNE SIETE A TLAK NA DOKONALOSŤ
Ako sociálne siete menia spôsob, akým sa pozeráme sami na seba?
“Sociálne siete nás vedú k tomu, aby sme sa na seba pozerali očami druhých a vlastný vzhľad hodnotili podľa vonkajších štandardov. Časté porovnávanie s upravenými fotografiami môže postupne skresliť predstavu o tom, čo je prirodzené a dostatočné. Namiesto otázky „Ako sa vo svojom tele cítim?“ sa tak ľahko objaví otázka „Ako pôsobím na ostatných?“.“
Prečo máme pocit, že na sebe stále musíme niečo opravovať?
“Často to pramení z presvedčenia, že prijatie, úspech alebo atraktivita sú podmienené tým, ako vyzeráme. Keď si zvykneme vnímať seba najmä cez nedostatky, mozog prirodzene vyhľadáva ďalšie veci, ktoré by bolo možné zmeniť. Skutočná spokojnosť pritom nevzniká v okamihu, keď už na sebe nemáme čo opraviť, ale keď prestaneme podmieňovať vlastný pokoj dokonalosťou.“
Čo by ste odkázali človeku, ktorý sa pri pohľade do zrkadla sústredí len na svoje nedostatky?
„Keď sa v zrkadle vidia len nedostatky, zvyčajne to nehovorí len o tvári, ale aj o bolesti, s akou sa človek naučil pozerať na seba. Bola by som zvedavá, či by sa na tú istú tvár dokázal pozrieť s rovnakou nehou, akou by sa pozeral na niekoho, koho úprimne miluje. Sebaprijatie nevzniká v okamihu, keď sa nám začne páčiť každý detail našej tváre, ale keď si dovolíme prestať byť vlastným najtvrdším kritikom.“
Ako si budovať zdravší vzťah k vlastnej tvári?
“Zdravší vzťah k vlastnej tvári sa nezačína tým, že sa nám bude viac páčiť, ale tým, že ju prestaneme neustále hodnotiť. Pomáha vnímať tvár ako súčasť vlastného príbehu – nesie naše emócie, skúsenosti aj život, ktorý sme prežili. Čím menej sa na seba pozeráme cez optiku dokonalosti a viac cez optiku prijatia, tým prirodzenejší a láskavejší vzťah k sebe si budujeme.”
Prečo podľa vás dnes rastie záujem o estetické zákroky? Je to najmä vplyv sociálnych sietí alebo sa za tým skrývajú aj hlbšie psychologické potreby?
“Sociálne siete tento trend nepochybne posilnili, pretože vytvorili prostredie, v ktorom je vzhľad neustále hodnotený a porovnávaný. Za rozhodnutím pre estetický zákrok sa však často skrývajú aj hlbšie psychologické potreby – túžba cítiť sa prijatý, získať väčšiu istotu alebo mať pocit väčšej kontroly nad vlastným životom. Samotný zákrok preto nemusí byť problémom. Dôležité je, či vychádza zo slobodného rozhodnutia, alebo zo snahy zaplniť vnútornú nespokojnosť, ktorú zmena vzhľadu sama osebe nevyrieši.“
STAROSTLIVOSŤ O TVÁR AKO ZDRAVÝ NÁVYK
Ak človek pravidelne venuje 10 minút len sebe, vedome sa zastaví, dotýka sa svojej tváre, robí FACE WORKOUT a učí sa ju vnímať bez hodnotenia – môže mať takýto rituál pozitívny vplyv aj na psychiku? Je 10 minút dosť?
“Áno. Psychika nepotrebuje dlhé hodiny, ale pravidelné chvíle, v ktorých sa človek vedome spojí sám so sebou. Aj desať minút denne môže postupne meniť spôsob, akým sa k sebe správame – od neustáleho hodnotenia k väčšiemu prijatiu a rešpektu. V konečnom dôsledku nie je najdôležitejšia dĺžka rituálu, ale kvalita pozornosti, ktorú počas neho venujeme sami sebe.“
Je podľa vás rozdiel medzi tým, keď sa o svoj vzhľad staráme preto, že sa nemáme radi, a keď sa oň staráme preto, že sa o seba chceme dobre postarať?
“Motivácia robí zásadný rozdiel. Keď sa o svoj vzhľad staráme z odmietania seba, každá zmena prináša len krátkodobú úľavu a čoskoro sa objaví ďalší dôvod na nespokojnosť. Keď sa o seba staráme z rešpektu a starostlivosti, nejde o snahu stať sa niekým iným, ale o spôsob, ako vyjadriť, že na sebe záležíme.”
Čo podľa vás robí zo starostlivosti o seba zdravý návyk namiesto honby za dokonalosťou?
“Zo starostlivosti o seba sa stáva zdravý návyk vtedy, keď nie je pokusom napraviť svoju hodnotu, ale spôsobom, ako ju vyjadriť. Človek sa o seba nestará preto, že je „nedostatočný“, ale preto, že si uvedomuje, že si zaslúži pozornosť, oddych a rešpekt. Honba za dokonalosťou je založená na presvedčení, že spokojnosť príde až po ďalšej zmene. Zdravá starostlivosť naopak vychádza z pocitu, že môžeme byť k sebe láskaví už dnes, aj keď nie sme dokonalí.“
Je možné, že problém nie je v tom, ako naša tvár vyzerá, ale v tom, ako sa na ňu pozeráme?
“Veľmi často áno. To, čo v zrkadle vidíme, nie je len odraz našej tváre, ale aj odraz nášho vnútorného sveta, skúseností a presvedčení o sebe. Dvaja ľudia môžu mať podobný vzhľad, no každý z nich ho bude prežívať úplne inak. Preto zmena pohľadu na seba niekedy prinesie viac pokoja než ďalšia snaha zmeniť samotnú tvár.“
Je v poriadku požiadať o pomoc
Ak cítiš, že vzťah k vlastnému vzhľadu, neustále porovnávanie sa alebo kritický pohľad na svoju tvár ovplyvňujú tvoju náladu, sebavedomie či každodenný život, nemusíš to riešiť sama. Osloviť psychológa nie je prejavom zlyhania a nie je potrebné čakať, kým sa z problému stane niečo veľké.
Niekedy môže byť práve rozhovor s odborníkom prvým krokom k tomu, aby sme pochopili, prečo sa na seba pozeráme tak prísne a odkiaľ naše nároky na seba prichádzajú.
Ak sa ťa dotýkajú témy, o ktorých sme hovorili v tomto rozhovore, môžeš sa obrátiť priamo na PhDr. Naďu Dudovú, MBA, alebo si nájsť psychológa či psychologičku prostredníctvom platformy KSEBE.